Dobry den,vyuzivam chvile, ked je vasa ...

Dobry den,vyuzivam chvile, ked je vasa poradna volna. O miminko sme sa snazili 10 mesiacov, mala som hormonalne problemy, vdaka ktorym sa mi nedarilo otehotniet a navstevovala som antisterilnu poradnu. Teraz som v 23 tyzdni tehotentva a v piatok som s manzelom absolvovala 3D ultrazvuk, kde nam doktor povedal,ze to bude dievcatko. Doteraz som sa na babenko velmi tesila odo dna, ked som zistila ze som tehotna, aj ked ta radost bola spolu so strachom o babetko,aby sa mu nieco nestalo,aby som nepotratila, aby bolo zdrave a tak. Ale velmi som sa tesila, rozpravala sa s nim,hladkala ho, tesila sa z kopancekov. Ten ultrazvuk akoby to vsetko zmenil, videli sme nasu dcerku v skutocnosti, ako vyzera,co robi v brusku a ja som zacala mat pocity a myslienky, ze to dieta vlastne ani nechcem, ze nechcem byt tehotna a z toho aj stavy,ze ma teraz vobec nic nebavi. Samozrejme, ze tie pocity a myslienky si velmi vycitam, lebo viem ze dietatko si nezasluzi, aby ho vlastna mama nechcela. Neviem z coho to moze pramenit, ci z toho,ze doteraz to pre mna bolo vsetko take abstraktne,vobec som sa nebala o buducnost alebo ako to zvladnem, vravela som si,ze to zvladli ini a zvladnem to aj ja a vobec som nad tym negativnym nerozmyslala len nad tym pozitivnym a velmi sa tesila. Teraz mi to akoby doslo, ze ten cloviecik v mojom brusku naozaj je a ja sa s tym neviem vysporiadat. Pritom ma nenapadaju konkretne priciny preco dietatko nechcem (ze sa musim vzdat prace, spolocenskeho zivota, ze mi to pokazi postavu, tieto veci mi vobec nevadia), ale proste len to ze nechcem. Rano sa vzdy zobudim s pocitom ze je vsetko ok, ze sa na mimi tesim a neskor ma prepadnu take myslienky, ze co ak to naozaj po porode nezvladnem, budem ho odmietat a nebudem mu vediet dat svoju lasku. Strasne moc ma to trapi, lebo viem ze dietatko si zasluzi byt milovane,avsak vobec netusim, ako tuto situaciu riesit. Nikdy by ma nenapadlo,ze sa mi nieco take moze stat. Este ma napadlo, ci to nemoze byt sposobene tym, ze od zaciatku tehotenstva skoro nad nicim inym nerozmyslam, stale sa na to sustredim, kupujem vybavicku, pozeram na internete vecicky pre babetko, proste s tym nonstop zijem,ze som tehotna. Na konci tretieho mesiaca som krvacala a musela som skoro dva mesiace len lezat, aj teraz sa musim setrit,aj ked do prace uz sem tam chodim, mozno aj to mi na psychike nepridava. V prvom trimestri som absolutne ziadne uzkostlive stavy nemala, zacalo to v druhom trimestri a teraz to je najhorsie, nechapem preco. Prosim poradte mi,co s tym.dakujem velmi pekne.