dobry den.moje manzelstvo je asi v ...

dobry den.moje manzelstvo je asi v koncoch.brali sme sa po 2 rokoch znamosti.ja mam 22,manzel 28.poznali sme sa cez internet,po necelom roku navstev-vzdy to bolo kazde 2tyzdne po par hodin)som sa k nemu nastahovala z velkej lasky a daleko od rodiny,hned po maturite.takze sme sa vlastne poznali len cez sms,listy a maily a zacali sme spolu zit..co dnes vidim ako zaciatok nasich problemov.sme pol roka manzelia,mame 3mesacnu dcerku,planovane tehotenstvo.problem je na mojej strane.som velmi nervozna,uz odkedy sa pamatam,nikdy som na nic nemala"nervy",hovorim veci,ktore za 5min.lutujem,placem,ze je mi to luto..vzdy sa s manzelom pohadame,ja pridem za chvilu za nim a vynucujem si jeho objatia...sama seba vtedy nemam rada.neviem co dalej.zijeme daleko od rodiny,nikoho tu nemame...manzela hrozne milujem,je to velmi dobry clovek,ale zacina mu ist velmi na nervy moja povaha. na jednej strane pomaham ludom,som mila,laskava,ciltliva..na druhej strane mu velmi ublizujem.k dcerke nic take nerobim.manzel má vysoku skolu,je to naozaj dobry clovek,kazdy ho ma rad.nikdy mi neublizil.neviem co sama so sebou,ci mam navstivit psychiatra,psychologa,alebo spolu s manzelom poradnu(on si mysli,ze nam uz nikot nepomoze)chcem ale dat do poriadku to,na com mi najv.zalezi-na mojej rodine.tisic krat sa stalo ze sme sa udobrili,tisic krat sa stalo ako manzel hovori,ze sa proste potrebujem hadat.neda sa povedat ze by som nadavala...iab vycitam,vrtam az kym sa nechyti,ked sa chyti ,pokracujem a zachvilu si uvedomim ze som to prehnala.ale to uz je manzel velmi sklamany,smutny a potrebuje byt sam.pridem si ako schyzofrenicka,naozaj to nechapem,chvilu mu vyznavam lasku,zachvilu na neho kricim.velmi sa preto trapim.chcem podotknut,ze to nieje ovplyvnene tehotenstvom,porodom ani tym,ze mam male dieta.mozno to zvysuje iba unava,ale uz moja mamina mi hovorievala ze by som si mala davat pozor na jazyk,ze mi chyba trocha pokory.neviem ci to vyplyva z mojej povahy,alebo je to nejaka porucha osobnosti,alebo ja neviem...rozhodla som sa tym uz ale nieco spravit.kazdou hadkou si manzela od bseba vzdialujem a bojim sa ze raz to uz nevydrzi a odide.dcerku velmi milujem,je to spokojne babatko,tyka sa to len mna a manzela,aj ked obcas uz neviem co s nou,ale myslim,ze to je normalne.vzdy som snivla,tak ako moj amnzel o harmonickom vztahu,pokojnom rodinnom zivote,ale moja povaha mi v tom brani.dakujem vam za odpoved,dufam ze mi pomozete.